Profil jednotky
SFG je elitná jednotka belgickej armády. Dlho pôsobila pod krídlami výsadkárov, avšak nové výzvy posledných rokov viedli k rozhodnutiu vyčleniť špeciálne jednotky ako samostatnú jednotku. SFG vo viacerých misiách preukázala svoje kvality a obhájila svoju pozíciu medzi elitnými jednotkami sveta.
História
Belgičania, tak ako aj iné národy okupovanej Európy, začali v časoch 2. svetovej vojny budovať na území Veľkej Británie svoje expedičné zbory. V januári 1942 vznikla pod velením kapitána Edouarda Blondeela na letisku Ringway belgická samostatná výsadková rota (Belgian independent parachute company) a od februára 1944 pôsobila v spolupráci s britskou SAS. Spočiatku bola nasadzovaná najmä v Afrike, po vylodení v Normandii sa presunulo ťažisko operácií do Francúzska, Holandska a samozrejme Belgicka. Po skončení vojny pokračovali jej príslušníci v činnosti, pričom sa zameriavali najmä na pátranie po vojnových zločincoch.
V roku 1955 došlo k oživeniu špeciálnych jednotiek na území Belgicka v podobe prieskumnej jednotky Speciale Opsporings Eenheid (SOE). Na jej základoch v roku 1961 vznikla Equipes Spéciales de Reconnaissance – ESR (z tohoto obdobia pochádza aj znak jednotky).
Operácie
Aj v povojnových rokoch sa belgické špeciálne jednotky zapájali do tajných operácií. Po páde železnej opony a s rastúcim množstvom regionálnych konfliktov boli príslušníci SFG nasadzovaní po celom svete. Na začiatku 90. rokoch pôsobili v Konžskej demokratickej republike (bývalý Zair) a v roku 1993 sa zúčastnili operácie Roster Hope v Somálsku.
Ďalšia kapitola histórie belgických špeciálnych jednotiek sa písala na Balkáne. V roku 1994 mali za úlohu chrániť v Bosne generála Briquemonta v roku 1999 pôsobili v Kosove. Na Balkánepôsobili aj v rokoch 2001 – 2003. Do Afriky sa vrátili v rámci operácie Silver Pack, keď tri tými zabezpečovali evakuáciu cudzincov z Rwandy. Krušné chvíle priniesol aj rok 2004, počas ktorého sa SFG dočkala nasadenia v KDR aj Pobreží Slonoviny. V nedávnej dobe boli jej príslušníci nasadení v Afganistane v operácii Enduring Freedom.
Organizácia
Aby sa predošlo zbytočným byrokratickým prieťahom, podlieha SFG priamo pod veliteľský štáb pozemných vojsk. Domovskou základňou SFG je Flawinne. Jednotka ako taká sa delí na dve hlavné zložky. Prvou je operačná zložka, ktorá má na starosti priamo výkon špeciálnych operácií. V jej štruktúrach nájdeme veliteľstvo, spojovaciu jednotku, výcvikovú jednotku a samostatné bojové jednotky. Tých je dohromady desať. Štyri sa špecializujú na výsadkovú činnosť, dve na vodné operácie a štyri na rôzne metódy vedenia pozemného boja, vrátane boja v extrémnych podmienkach (horské či polárne oblasti atď.). Druhou zložkou SFG je tzv. Oddelenie zabezpečenia a služieb. Stará sa predovšetkým o personálne záležitosti, logistiku či výber a testovanie novej výzbroje a výstroje.
Vybavenie
SFG používa predovšetkým ľahké zbrane domácej výroby. V službe je stále isté množstvo útočných pušiek FN FNC, no sú nahradzované novými FN P2000. Pre CQB (Close Quarter Battle – boj v stiesnených podmienkach) využíva jednotka samopaly P90. V prípade potreby silnej palebnej podpory sú k dispozícii guľomety Minimi. Ako záložné zbrane sa používajú najmä pištole Browning Hi-Power (High Power).
Vojaci nosia štandardné belgické poľné uniformy. Taktické vesty a ďalšie doplnky sú spravidla zelenej farby, no objavujú sa už aj kusy s maskovacím vzorom. Pokrievka hlavy býva ľahká, stretávame sa so šatkami či dokonca klobúkmi. Podľa pôsobiska sa používajú aj tamojšie pokrievky hlavy, napr. v Afganistane ide o tzv. pakol. Pri boji v budovách sa vojaci nezaobídu bez ochrannej výbavy, ktorá zahrňuje balistické prilby, strelecké rukavice, okuliare či chrániče.
Spojenie je zabezpečené klasickými rádiostanicami, ako aj satelitným spojením. Taktiež potápači majú nadštandardné vybavenie, ktoré zahŕňa aj navigačné konzoly. Pozadu nezostávajú ani výsadkári, ktorí majú k dispozícii špeciálne padáky, helmy či dýchacie prístroje.
Na transport osôb a materiálu používa SFG štandardné vybavenie armády. Spravidla dáva prednosť ľahkým terénnym vozidlám. K dispozícii sú aj nafukovacie člny. Letecký presun zabezpečujú vrtuľníky a taktické transportné lietadlá C-130.
Výběr a výcvik
Výcvik je v základných rysoch podobný ako pri iných špeciálnych jednotkách. Záujemca musí v belgickej armáde slúžiť aspoň štyri roky a musí byť v zodpovedajúcom fyzickom aj zdravotnom stave. K tomu sa pridáva dôraz na schopnosť operovať v malých skupinách a bezpečnostná previerka NATO na stupni „tajné“.
Základný výcvik trvá zhruba pol roka, počas ktorého sa zdokonaľujú schopnosti v oblasti prieskumu, taktiky boja, zdravotníckej prípravy a i. Výcvik commando ďalej rozširuje zručnosti uchádzačov, pričom sa určuje aj ich špecializácia. V ponuke je možnosť špecializácie sa na zoskoky, potápanie, vyhľadávanie a prípravu zoskokových plôch, delostrelecké pozorovanie, odstreľovanie, horský sprievod, boj zblízka, osobnú ochranu a i.
Video: Special Forces Group (Belgium)
Referencie
- Special Forces Group (SFG) / SFG.be,
url<http://www.sfg.be/> - Special Forces Group (SFG) / ShadowSpear.com,
url<http://www.shadowspear.com/belgium-special-operations/belgian-special-forces-group.html> - Special Forces Group (SFG) (Belgium) / en.Wikipedia.org,
url<http://en.wikipedia.org/wiki/Special_Forces_Group_(Belgium)> - ATM 05/2007 str. 82-83
Autor článku: Tomáš Beňuš | Článek vložen 28. 8. 2010