Dnes si už len ťažko vieme predstaviť vojaka na modernom bojisku bez taktickej vesty ovešanej všetkým od munície cez vysielačku po balík prvej pomoci. Modulárna koncepcia tejto neoddeliteľnej časti výstroje moderného vojaka umožňuje používateľovi čo najlepšie sa pripraviť na konkrétnu misiu.
Nie je tomu tak dávno, čo väčšina výbavy vojaka bola umiestnená na obyčajnom opasku. Menej potrebné súčasti výzbroje a výstroje boli prenášané vo vaku na chrbte. Dlho táto koncepcia stačila uspokojiť nároky vojakov, no s príchodom silnejších palebných zbraní (hlavne (polo-)atomatických) a schránkovými zásobníkmi stúpali aj nároky na množstvo vybavenia, ktoré vojak musel mať po ruke. Okrem nedostatku mesta na opasku sa objavil problém s jeho vysokou hmotnosťou. Medzistupňom medzi opaskami a taktickými vestami boli rôzne popruhy, ktoré poskytovali ďalší úložný priestor a zároveň prenášali časť hmotnosti na ramená.
Veľmi rýchlo k ďalšej evolúcii v podobe prepojenia batoha a remeňov, čím vznikla tzv. “plná poľná“. Tým sa zvyšoval aj komfort vojakov, keďže nemali cez ramená dva páry popruhov. Posledný krok k vývoju taktickej vesty uskutočnili americkí vojaci vo Vietname, keď začali na popruhy pripevňovať protičrepinové vesty.
V pravidelných intervaloch uzreli svetlo sveta nové a nové modely, pričom vývoj smeroval hlavne v smere zvyšovania počtu vreciek a záchytných bodov. Rýchlo sa začali objavovať špecializované modely prispôsobené pre rôznych špecialistov, napr. pre strelca s gránátometom, ktorý mal na veste úchyty na granáty kalibru 40 mm. Nasledovali radisti, odstrelovači, zdravotníci atď.
Bolo by ale chybou predpokladať, že taktické vesty boli alebo sú záležitosťou čisto vojenskou. Moderné policajné jednotky musia byť pripravené čeliť ozbrojeným a nebezpečným páchateľom, čo zjednodušene znamená, že musia byť pripravené na boj. Od armády preberali zbrane, taktiku, a v neposlednej rade aj výstroj, čiže aj taktické vesty. Policajné akcie majú väčšinou charakter krátkotrvajúcich energických a dynamických akcií, pri ktorých musí byť akýkoľvek prvoj výzbroje alebo výstroje ihneď po ruke (keby ho policajt pri zásahu na záchranu rukojemníkov mohol niesť dakde v batohu znamenalo by to takmer s istotou, že je zbytočný).
V miernom protiklade k potrebe dostupnosti je potreba pevného uchopenia. Granáty sa nemôžu svojvoľne hompálať na hrudi, tobôž padať na zem. Pri tichom postupe aj cinknutie kovu o kov môže mať tragické následky. Zároveň jeden prvok výstroje nemôže brániť v prístupe k inému. Náboje, vysielačka, lekárnička, granáty, putá a množstvo ďalších musí vojak nájsť popamäti aj v tej najnáročnejšej situácii. Na moderných vestách je možné do značnej miery si prispôsobiť rozmiestnenie podľa vlastnej chuti, no existuje zásadná výnimka, ktorej sa drží väčšina špeciálnych jednotiek – lekárnička by mala byť u každého na tom istom mieste. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ak je vojak zranený a dôjde k nemu druhý vojak na pomoc, na ošetrenie používa veci z lekárničky zraneného (svoju možno ešte bude potrebovať...). Samozrejme nemôže strácať čas hladaním po vreckách, preto musí na veste zraneného nájsť lekárničku rovnako intuitívne, ako na svojej vlastnej.
Policajti a vojaci účastniaci sa krátkodobých misií (teda keď nepotrebujú batoh) majú k dispozícii aj miesto na chrbte (napr. pre páčidlo...). Tým sa samozrejme komplikuje preprava vo vozidlách, takže takýto postup vyžaduje tvrdý nácvik.
V dnešnej dobe vývoj napreduje hlavne cestou individualizácie konfigurácie vesty, najmä pre potreby rôznych špecializácií. Preto nie je problém pri zásahu štvor- až šesťčlenného tímu vidieť každého člena s inou výzbrojou, výstrojou a inak konfigurovanou vestou. Od deväťdesiatych rokov je k dispozícii niekoľko taktických viest, ktoré sú de facto holé vesty obsypané suchými zipsami, na ktoré je možné ľubovoľne rozmiestniť vrecká. Tie sú proti nechcenému uvoľneniu istené tzv. drukmi. Tento systém sa ale nie vždy ukázal byť dostatočný. Na vestách sa začala objavovať pásková väzba pomenovaná podľa jedného z výrobcov MOLLE systém. Na upevnenie nie sú potrebné žiadne špeciálne prvky. Protikus je len vo forme ramienka rovnakého typu, ako je na pripevňovanom prvku. Veľkej obľube sa tento systém dočkal najmä v Rusku, kde sa dostáva aj k rádovým policajným jednotkám, aj keď krajiny s “ruskou školou“ používajú osvedčený bandalír.
Ďalším krokom vo vývoji moderných taktických viest bolo ich prepojenie s vestami balistickými. Aj keď pôvodne vznikali taktické vesty na podklade protičrepinových, rutinné nosenie protičrepinových viest si nenašlo veľa zástancov a tak si šli taktické vesty vlastnou cestou. Problémové bolo aj samotné obliekanie sa do takéhoto hybridu, keďže protičrepinová vesta sa navlieka cez hlavu, zatiaľo taktické vesty sú praktickejšie a je možné si ich obliekať ako klasické vesty. Keďže čoaraz častejšie sa vojaci dostávali do situácie, keď museli čakať v pohotovosti a byť pripravení okamžite vyraziť, opustenie protičrepinových viest bolo prakticky nevyhnutné.
Americká armáda v posledných rokoch došla s ďalším vylepšením taktických viest, ktoré ešte viac zvyšuje komfort užívateľa. Nové vesty je totiž možné zapínať klasicky vpredu a nie z boku. Zrýchľuje sa tým aj samotné obliekanie. Balistická ochrana je zahovaná vďaka prekyriu predných plátov.
Niektorí výrobcovia viest začali vyrábať modely, v ktorých sú jednotlivé pláty spojené oceľovým lankom. Keď sa preruší, jednotlive vesta sa proste rozpadne na jednotlivé pláty, čo umožňuje napr. omnoho rýchlejší prístup zdravotník pri ošetrení.
Potreba taktických viest s balistickou ochranou sa nevyhla ani vojakom či členom súkromných agentúr pôsobiacich v režime Low Profile. Tzv. mäkké vesty, ktoré sú menej nápadné, neposkytujú dostatočnú ochranu proti puškovým nábojom. Na druhej strane dostatočne odolné vesty by boli prílož robustné. Kompromis nastal, keď títo operátori začali nosiť len balistické pláty. Výrobcovia viest zareagovali promptne a zčali vyrábať “nosiče plátov“. Tie pokryli úchytmi MOLLE a na svete bola taktická vesta s dostatočnou balistickou odolnosťou vhodná pre Low Profile nasadenie. Vesta kryje vitálne orgány, no zároveň umožňuje pomerne nerušenú činnosť. Preto si ju obľúbili aj mnohí príslušníci uniformovaných síl.
Dnešné bojisko je ale priam zamorené nástražnými výbušninami a strelcami, ktorí útočia zo zálohy. Preto začal silnieť dopyt aj po opačnom spektre taktických viest, a síce takých, ktoré sú doplnené o goliere, chrániče ramien atď.
Široká paleta dostupných taktických viest umožňuje výber vesty presne podľa konkrétnej misie. Avšak keďže dnešný vojak musí plniť široké spektrum úloh môžeme očakávať ďalší vývoj, ktorý okrem lepšej ochrany prinesie pravdepodobne aj “modulárne koncepcie“, keď si vojak bude môcť z jednej vesty spraviť obyčajný “nosič“ plátov, no v prípade potreby bude môcť pridať k nej ďalšie ochranné prvky.
Autor: Tomáš Beňuš | Článok vložený 27. 10. 2014
Rychlé odkazy: Doporučené odkazy | Encyklopedie elitních a speciálních sil | Terorismus | Hnutí | Technologie | Technika | Zbraně | Stavby | Osobnosti | Historie | Citáty | Slovníky | Bojová umění | Dovednosti | Armáda | Výstroj | Knihy | Taktika a strategie | Sniper | Vlajky států | Hudba | Vlajky | Любэ - Гимн России |
All information and multimedia on Specwar.info comes from a wide number of sources. If some elements (especially photos) were originally yours please consider Specwar.info to host for free. But if the copyright owners want to get in touch to have them immediately removed from this site then please contact our webmaster.